MÁRIA OĽGA MALÍKOVÁ

NAR. 26. 3. 1925, LUŽIANKY, OKR. NITRA. ŠTUDOVALA V R. 1945 – 1950 NA FILOZOFICKEJ FAKULTE SLOVENSKEJ UNIVERZITY V BRATISLAVE (SLOVENSKÝ JAZYK – RUSKÝ JAZYK). 1967 PHDR., 1969 CSC. V R. 1950 – 1952 PRACOVNÍČKA JAZYKOVEDNÉHO ÚSTAVU SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED A UMENÍ V BRATISLAVE, V R. 1952 – 1953 ÚSTAVU SLOVENSKÉHO JAZYKA SAVU V BRATISLAVE, V R. 1953 ÚSTAVU SLOVENSKÉHO JAZYKA SAV V BRATISLAVE, V R. 1954 – 1963 ČESKOSLOVENSKO-SOVIETSKEHO INŠTITÚTU SAV V BRATISLAVE, V R. 1963 – 1973 ÚSTAVU SVETOVEJ LITERATÚRY A JAZYKOV SAV V BRATISLAVE, V R. 1973 – 1985 JAZYKOVEDNÉHO ÚSTAVU ĽUDOVÍTA ŠTÚRA SAV V BRATISLAVE (ODBORNÁ PRACOVNÍČKA, VEDECKÁ PRACOVNÍČKA, SAMOSTATNÁ VEDECKÁ PRACOVNÍČKA), OD R. 1985 NA DÔCHODKU. 1976 CENA SAV ZA POPULARIZÁCIU VEDY (ČLENKA KOLEKTÍVU). 1985 STRIEBORNÁ ČESTNÁ PLAKETA ĽUDOVÍTA ŠTÚRA ZA ZÁSLUHY V SPOLOČENSKÝCH VEDÁCH.

Pracuje v oblasti porovnávacieho výskumu slovnej zásoby slovenského a ruského jazyka, venuje sa aj praktickým otázkam jazykovej kultúry slovenského jazyka.

1986

1. Rusko-slovenský a slovensko-ruský slovník. (Paralelený rus. názov.) 10. vyd. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1986. 392 s. – 11. vyd. 1987. – 12. vyd. 1988. – 13. vyd. 1989. – 14., preprac. vyd. 1995. 448 s. (spoluautori M. Filkusová, D. Kollár, E. Kučerová, E. Sekaninová).
1. Sémantická analýza zložených slov tvorených morfémou novo- (v slovenčine a ruštine). – Slavica Slovaca, 21, 1986, s. 28 – 38, rus. res. s. 39.

1987

1. O ruských slovách glasnyj, glasnosť a perestrojka. – Práca, 6. 7. 1987, s. 4.

1988

1. K voprosu ob ovladenii osnovami programmirovanija prepodavateľami inostrannych jazykov. – In: Obščije i častnyje voprosy kommunikativno orientirovannogo obučenija russkomu jazyku kak inostrannomu. Tezisy dokladov i soobščenij. Nitra, ČSSR, 24 – 26 maja 1988 goda. Red. M. Soták et al. Nitra, Meždunarodnaja associacija prepodavatelej russkogo jazyka i literatury – Pedagogičeskij institut v Nitre – Čechoslovackaja associacija rusistov – Associacija rusistov Slovackoj socialističeskoj respubliki 1988, s. 110 – 112.
1. Čo je rizikový faktor a rizikové pracovisko? – In: Pisárčiková, M. a kol.: Jazyková poradňa odpovedá. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1988, s. 14. – Tamže: Ako prekladáme ruské slovo subbotnik? (s. 27). – Kedy jakživ a kedy odjakživa? (s. 49). – Hra v karty je kartová hra alebo aj karetná hra? (s. 49). – Čo znamená dekoračný a čo dekoratívny? (s. 50). – Sú prídavné mená informačný a informatívny totožné? (s. 50). – Súvisia spolu slovesá stopovať (t. j. sledovať) a stopovať (t. j. ísť stopom)? (s. 50). – Je organizačná a organizátorská práca to isté? (s. 50 – 51). – Čo označujeme slovom viacdielový a čo slovom viacdielny? (s. 51). – Aký je význam podobne znejúcich slov tekúci, tečúci, tekutý? (s. 51). – Obsluha, s ktorou sme spokojní, je vzorná alebo vzorová? (s. 51 – 52). – Jestvuje popri slove mliečny aj podoba mliekový? (s. 52). – Súvisia navzájom slová takt a taktika? (s. 52). – V čom je prednosť cudzieho slova analýza pred domácim rozborom? (s. 67). – Hrsť zrna a za priehrštie zrna je rovnaké množstvo? (s. 67 – 68). – Aký je rozdiel medzi slovami pomník a pamätník? (s. 68). – Meriame si teplotu alebo horúčku? (s. 68). – Vravíme v slovenčine o „ožehavom probléme“? (s. 82). – Prečo pätoro hodiniek a nie päť hodiniek? (s. 125). – Je slovo medailista utvorené dobre? (s. 146 – 147). – Treba opraviť výraz „osoby staršie osemnástich rokov“? (s. 158). – Spotreba vzrastá rok od roka alebo z roka na rok? (s. 164). – Môžeme sa vyznať do niečoho? (s. 164 – 165). – Je jazykovo správne spojenie pracovať „cez čas“, zarobiť „cez tri tisíc“? (s. 170). – Užívame kvapky na kašeľ, od kašľa alebo proti kašľu? (s. 172 – 173). – Ústav jadrových výskumov je v sovietskom meste nazvanom Dubno alebo Dubna? (s. 187). – Čo presne značí slovo bezprizorný? (s. 219).
1. Z prísloví o pravde. – Práca, 7. 3. 1988, s. 5.

1989

1. Rusko-slovenský slovník. (Paralelný rus. názov.) 1. vyd. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Moskva, vydavateľstvo Russkij jazyk 1989. 752 s. (spoluautori V. Dorotjaková, M. Filkusová, D. Kollár, E. Kučerová, M. Masárová, E. Sekaninová).

Redakčná činnosť

Dorotjaková, V. – Fifiková, E. – Filkusová, M. – Masárová, M. – Petrufová, M. Veľký slovensko-ruský slovník. 3. diel. P – Q. Bratislava, Veda 1986 (členka vedeckej redakcie).

Balážová, Ľ. – Dorotjaková, V. – Ďurčo, P. – Fifiková, E. – Haasová, B. – Jarošová, A. – Masárová, M. – Petrufová, M.: Veľký rusko-slovenský slovník. 4. diel. R – Š. 1. vyd. Bratislava, Veda 1990. 760 s. (spoluredaktorka E. Vasilievová).

Literatúra

Mária Oľga Malíková. – In: Dvonč, L.: Slovenskí jazykovedci. Súborná personálna bibliografia slovenských slovakistov a slavistov (1976 – 1985). Bratislava, Veda 1997, s. 321 – 323 (súpis prác M. O. Malíkovej za roky 1976 – 1985).